cassovitae

ON sa mi páči, strašne, už dlhé roky ho milujem. Po celý ten čas sledujem jeho vzťahy, lásky, flirty s inými a premýšľam, či mu moje náznaky dochádzajú, očividne nie. Nechcem sa ho pýtať priamo, takéto mužské ťahy mi veľmi nejdú, veď som žena... a som na to hrdá... bez výhrad... a bez NEHO...

 

Bol to skvelý pracovný žúr, paráda, fantastická zábava, super hudba, tanec... víno varené, víno biele, víno červené, víno ríbezľové... nejaký dobrák nalial domácu... a ďalší otvoril šampus. Pánabeka, na kieho čerta som si vzala ponúknutú marlborku? Hmlisto si spomínam, že nie jednu... Je ráno, pozerám sa do zrkadla, mám snahu dohovoriť tomu zelenkavému čudu s kruhmi pod očami, aby už nikdy, ale fakt nikdy nepilo a ak sa tak náhodou stane, aby už nikdy, ale fakt nikdy nedostalo chuť na cigarety. Dohovor nestíham... bežím na toaletu. O ďalší deň neskôr sa dozvedám, že kolega, s ktorým som sa snažila udržať krok to zvládol v pohode. Ale ja som žena... a som na to hrdá... bez výhrad... a chvíľku aj bez sebaúcty...

 

Guľaté bruško, vrásky a nejaký ten porast sú sexi, áno sú... u mužov. Ja zatiaľ trávim čas pred regálmi s prípravkami proti vráskam, celulitíde, na depiláciu... snažím sa cvičiť, vyzerať dobre, pekne voňať... veď som žena... a som na to hrdá... bez výhrad... a bez pár tisícok na účte...

 

Je jeden deň v mesiaci, ktorý by som najradšej zrušila, deň keď ma dojíma čokoľvek... o dva dni na to začnú moje šťastné, či jahodové dni, keď príde ruská armáda, prípadne teta na návštevu a vyvesím červenú zástavu... dni, ktoré každá nazývame inak a každá ich trávi s krídelkami, alebo bez... Najhorší je však pre mňa ten jeden spomínaný deň, keď sa snažím vyvarovať akýchkoľvek nástrah, ktoré by ma mohli rozslziť, Poštu pre teba, telenovely, sladké romantické filmy, Bailando, reklamy, kde si šťastné rodinky v belostnej bielizni vyjadrujú náklonnosť tak, že si vzájomne natierajú na chlieb margarín, články o zachránených pandách a iné (v podstate sa väčšine spomínaných vecí vyhýbam aj normálne, ale keď na ne natrafím inokedy, nič sa nedeje). Aj napriek všetkým mojim snahám, stále ma niečo zaskočí... Dojme ma kamoška, ktorej názor si vo všeobecnosti vysoko vážim a ktorá mi bez obalu povie, že som stará a dojme ma ešte raz toľko, keď to vezme späť a ešte k tomu pridá malé vyznanie... Dojme ma speváčka, ktorá vydala album v Londýne a na obale v ďakovačke sa priznáva k vrúcnemu citu k rodnej krajine... nuž čo? Som žena... a som na to hrdá... bez výhrad... a každý deň.