cassovitae

V týchto dňoch motivovaná viacerými vonkajšími vplyvmi a ľuďmi sa prehrabujem vo svojej „diskotéke“ a opäť objavujem svoje roky zbožňované srdcovky. Vrátila som sa k Andrejovi Šebanovi, ktorého diskografiu mám takmer kompletnú aj s kúskami mimo môjho hudobného chápania. Bezvetrie mám napočúvané do detailu, aspoň som si myslela, no zdá sa, že časom jeho textom rozumiem stále viac. On je už životne a hudobne inde, ale momentálne veci dejúce sa okolo mňa sú miestami ako z Bezvetria.  Nasledujúce textíky venujem tým, ktorí sľubujú, sľúbili, budú sľubovať a tým, ktorým sľubované bolo, je aj bude.   

Sľuby večnosti

Sľuby večnosti sú tie,
ktoré každá počuť chce.
Sľuby večnosti sú tie,
ktoré každý raz sľubuje.
Navždy, nikdy, nikde s nikým.
Stále, večne, rovnako.

Sľuby večnosti sú tie,
ktoré každá aj s navijakom zje.
Navždy, nikdy, nikde s nikým.
Stále, večne, rovnako.
Áno.

Sľuby večnosti, tej večnej jedinej,
sú vždy lepšie ako beznádej.
Sľuby večnosti sú tie,
pri ktorých sa cítim dobre ...

... zle.
Dobre zle.

Občas bývam unavený
ani neviem z čoho.
Môže to byť láskou tvojou.
Unavený z lásky
až sa za to hanbím.
Prepych, ktorý nemá každý.
Únava,
z lásky zaspávam,
už som tam,
kde je všetko iné.
V unavenej krajine,
kde je iné všetko,
aj ty aj ja
aj vôňa raja.

Najnovšie Andrej Šeban vydal album Sklony, kde by mali byť skladby prezentované na sólových koncertoch z minulého a predminulého roka. Jeden z nich bol aj v Košiciach a ja som si ho samozrejme nenechala ujsť, tak pripájam dve nepodarené fotky (made by me) a jedno video  zo spomínaného koncertu (not made by me).