cassovitae

Deň tretí – muzeálno-bluesový

Tentoraz meškala Lea (áno, bolo ma treba vytrestať), takže sme nakoniec len-len vbehli do Starej radnice a doslova prebehli históriou Bratislavy, na vežu už nebol čas. Nádherná výstava Doba noblesy mi ukázala, že Bratislava bola naozaj krásne mesto so zvláštnou atmosférou a konečne som pochopila, prečo o nej starí (aj mladí informovaní) Bratislavčania tak básnia.

Zvečerilo sa a Aligátor v ten večer zhltol poriadnu dávku blues v luxusnom balení, ktoré si podľa mňa ani nezaslúžil. Trošku to preložím – v klube Aligátor spievala naša špičková bluesová speváčka Silvia Josifoska sprevádzaná svojou kapelou a vzácnym hosťom Erichom Bobošom Procházkom. Sú speváčky, ktoré vo vás vyvolajú emócie negatívne, alebo čo je možno horšie, žiadne... Potom sú speváčky, pri ktorých speve máte zimomriavky, blažený úsmev na tvári a slzy na krajíčku... A ešte sú speváčky, z ktorých máte spomínané zimomriavky, blažený úsmev, ale navyše cítite z ich spevu elektrizujúcu energiu, ktorá či chcete alebo nie, napĺňa okolitý vzduch erotickým nábojom a vy sa ním dobrovoľne nechávate zviesť. Toto s vami robí Silvia a v spojení s Bobošom ide o vražednú kombináciu. Vášeň, nehu, lásku, krehkosť, bolesť, smútok, búrlivosť i radosť – to všetko má Silvia v hlase a to všetko patrí k blues. Aligátor nadšene burácal, znervózňovali len ľudia, ktorí sa tam očividne prišli predviesť a potužení sa motkali (tancom sa to nazvať nedá) tesne pri kapele v presvedčení, že sú strašne sexi až som mala pocit, že TÁ speváčka a TEN harmonikár im prekážajú... Napriek dojmu, že Aligátor je tak trochu zvrhlé dúpä, koncert vo mne zanechal viac ako príjemné pocity. Ešte dodatok – kapela hrala v zložení: Silvia (spev), Boboš (ústna harmonika), Ivan Tomovič (gitara, skvelé sóla), Martin Žiak (basgitara) a Ľuboš Ambrózai – Ezo (bicie). Tak, aj tomu sa hovorí skvelý deň.

Deň štvrtý – nákupný

Zobudilo ma ďalšie chladné ráno a po precitnutí som si (dodnes neviem, či s hrôzou, alebo úľavou) uvedomila, že v tento deň mi dala Lea voľno... Pobehala som niektoré obchodné centrá a splnila všetky úlohy pridelené príbuzenstvom. Počas ich plnenia som si dala malú pauzu, ktorú mi vyplnila moja Tham – roztomilé, vtipné a bystré stvorenie s nenormálnou farbou vlasov, s ktorou vám chutí aj u McDonalda. Večer som strávila na domácom žúre s Klárikou a Slavkom v štýle najesť sa, chlipnúť si niečo a po namáhavom dni unavený zaspať... Únavný, ale zasa skvelý deň. 

Deň piaty – posvadobno-čokoládovo-bábätkový

Je sobota, teším sa, že Klára so Slavom nie sú žiadni ranostaji a všetci traja nakoniec raňajkujeme okolo pol jednej popoludní... Podvečer sme si to namierili z konečnej na konečnú druhým tarifným pásmom a ja som až vtedy naplno ocenila osvietenie pri kúpe 7-dňového celosieťového lístka.

Dorazili sme na posvadbovicu Domky a jej Erica. Kto nejedol Domine mafiny a Ericove brownies, nevie čo je dokonalé čokoládové nebo v ústach. Jednoducho mňaaaaaaaaaaam. No nebyť týchto a ďalších (aj Kláriných) dobrôt, bolo by nám aj tak vynikajúco. Domka – krehko pôsobiaca, ale silná a múdra osôbka, dobrosrdečná a pohostinná s výborným zmyslom pre humor, nám so svojim „hazbendom“ pustili svadobné video plné rituálov zo všetkých kútov Slovenska, veď nech Amíci vidia naše tradície, povedala Domi. Bolo nám v ich novom útulnom bytíku fajn, zahrali sme si, ako inak aj Leine človeče a výborne sme sa zabávali. Na dobrej nálade mi pridal aj telefonát z domu, že sa mi narodil synovček... Opäť skvelý deň!    

Deň šiesty – cestovný

Hm, zasa sa rozpršalo... (žeby bolo Bratislave za mnou smutno? Skôr sú to slzy radosti...) Cesta v preplnenom IC-čku netrvala dlho, ale už som sa tešila domov... hneď ako som došla, bežala som do pôrodnice, overiť si včerajšiu novinku, áno, mám synovčeka a je veľmi veľmi zlatý... V konečnom dôsledku bol aj tento deň skvelý.

Milá Bratislava, beriem ťa na milosť. Myslím, že ťa začínam mať celkom rada... a na vine sú títo ľudia:

Vďaka všetkým menovaným si ma pozitívne zaskočila, hm, za to ti teda fakt veľmi pekne ďakujem...

Prvý diel tu