cassovitae

Mám veľmi rada kávu, vlastne ju milujem, samozrejme nie tak ako milujem približne troch ľudí z môjho okolia, milujem ju ako kávu, kávičku, kafíčko.  Zbožňujem ju pre jej vôňu, myslím, že takých 60 percent jej úspechu je práve vo vôni a možno aj viac, ale presne to vyrátať nie je v mojich silách. Zbožňujem ju pre pohodu akú vytvára, aj keď ju pijem v práci z otlčenej a niekoľkokrát zlepenej „šťastnej“ šáločky, cítim sa príjemne. Predstavím si kaviareň alebo nejakú „záhradku“ v centre mesta, kde sedím s ňou a s ňou a aj s ňou, s ňou tiež a ozaj, aby som nezabudla aj s ňou, samozrejme s ňou takisto a je nám fajn.

Káva je pravidelnou súčasťou mojich nákupných záchvatov (o tých azda ešte bude reč). Teda si ju kupujem pri každej vhodnej príležitosti a vhodná príležitosť je jednoducho tá, keď sa nachádzam v obchode, kde kávu majú. Nemyslím obyčajnú kávu, ktorá sa dá kúpiť všade, myslím tým tú moju. Tá moja musí byť stopercentná arabica. Vlastne, má to mať napísané na obale. Viem, dnešná doba je plná klamstiev a falošných kópií, lenže ja som svoje chuťové poháriky na tú moju, stále verím stopercentnú, naučila. Za tie kávičkové roky som ich vycepovala tak, že sú schopné rozoznať, že kávička nie je kávička, ale len zafarbená žbrnda, z ktorej zážitok je asi ako dostať do daru album Evy a Vaška namiesto obľúbenej jazzovej alebo rockovej chuťovky. Nič proti nim, ale aby bolo jasné, moja stopercentná „šťastná“ šálka kávy to nie je. Aj keď uznávam, kvalita praženia a správny pomer arabica : robusta dokáže chuťové poháriky „opiť“, neprekáža mi to, veď  pri vhodnej príležitosti si zas doplním tú moju.

Kým nespoznám niekoho, kto sa v káve skutočne vyzná a rozčaruje ma vyhlásením, že tá moja ani zďaleka nie je kvalitná a že som si ňou svoje chuťové poháriky zabíjala. Zatiaľ ju ale hodlám vychutnávať a milovať bez výčitiek nielen preto, že na najdrahšiu – cibetkovú nemám ani peniaze ani žalúdok...