cassovitae

Tá bez talentu nie je z takzvanej krásavice na Dunaji, a tak ju čakala vyše 5 hodinová IC-čková púť z perly východu, kým sa pridala k ostatným trom. Vo vlaku mala celkom milú spoločnosť príjemných mladých ľudí, väčšinou študentov... až na dve tety s Evanjelickým poslom v ruke, rozhorčujúcimi sa nad úrovňou dnešnej mládeže, nad ich častými sexuálnym orgiami a nad všeobecnou zvrhlosťou... používali pri tom také pojmy, že sa študenti naokolo pýrili... Tuším sa viacerí rozhodli, že si začnú kupovať náboženskú tlač, hádam sa niečomu priučia...

   

Spomínaná osoba došla bez ujmy a na stanici ju okrem Troch, čakali aj Bludička L., hoci ju bolo dosť ťažké rozpoznať bez typicky dramatickej linky okolo šedo-zelených očí, ktoré v ten deň skôr pôsobili ako dve malé studničky v bielo-zelenkavej púšti (a čo je najhoršie, L. nebola nevyspatá po nočnom žúre, ale po práci... ) a Kurátenko S. s dlhšími vlasmi nabitými statickou elektrinou. Nevedeli sa rozlúčiť, no napriek tomu museli Štyri nasadnúť do auta.

   

Tá, čo organizuje, šoférovala, perfektne a svižne, takže si Štyri mohli ešte vychutnať večernú Prahu a najmä jazzový koncert v klube Agharta. Malo vystupovať trio gitaristu Romana Pokorného, žiaľ, pán gitarista zo záhadných dôvodov neprišiel, úvod koncertu teda zachraňovali dve dostaviace sa tretiny tria – kontrabasista s malíčkom ako E.T. a vyšívač na trúbke. K nim sa neskôr pripojil narýchlo zavolaný a ochotne nápomocný klavirista. Hoci sa hudobníci niekoľkokrát predstavili, v klubovom ruchu Štyri ich mená nezachytili ani raz. Jedno je však isté, že sa večer niesol v znamení jazzových štandardov plný improvizácií. V improvizačnom čarovaní vynikal najmä kontrabasista, ktorý si získal Štyri aj tým, že si k nim po vystúpení prisadol, robil im spoločnosť a odpovedal na všetky, väčšinou nie veľmi fundované otázky. Potom sa Červenovláska, Mudrlantka, Pôžitkárka a Bohémka premiestnili na Žižkov, kde bolo ich dočasné bydlisko, hostel s grafiťáckou výzdobou a príjemným personálom so svojráznym imidžom.

   

Na druhý deň si Štyri naplánovali prechádzku centrom Prahy, lebo mladšie členky výpravy ju ešte nenavštívili. Spoznávali Václavák, Staromák, Karlov most, Malú stranu, Hradčany a Kampu. Všetkým bolo fajn, neskôr sa vydali hľadať hospodu s pivným syrom, po ktorom pišťala duša Tej, čo organizovala. Hospoda sa našla a aj keď syr v nej nebol taký vysnívaný, dobrá nálada výpravu neopúšťala. Potom sa vybrali do milovanej pizzérie Tej bez talentu, kde si výborne pochutnali, ešte teraz sa autorke zbiehajú slinky. Niektoré boli s alkoholom opatrnejšie, veď na druhý deň bol deň „D“, vlastne „I“ a Brandona Boyda bolo treba vidieť a počuť jasne.

   

Bystrému čitateľovi určite došlo, že na druhý deň sa všetky bunky Štyroch sústredili na to, aby nezmeškali koncert INCUBUS a aby ho mohli sledovať z čo možno najideálnejších pozícií. A keďže výprava bola dvojgeneračná, každá generácia mala o ideálnej pozícii inú predstavu. Našťastie prvú strategickú pozíciu získali ešte pred vstupom do Lucerny asi dve a pol hodiny pred oficiálnym začiatkom koncertu, ako sa neskôr ukázalo, bol to čas vstupu a koncert začal o ďalšiu hodinu neskôr. Štyri vstupovali vďaka pevným nervom a odhodlaniu medzi prvými. Červenovláska a Mudrlantka utekali pod pódium a zaslúžene si vydobyli najlepšie miesta (hneď pod Brandonom). Pôžitkárka a Bohémka stihli zájsť do šatne, kúpiť nejaké suveníry, niečo na pitie a nájsť si skvelý, priam komfortný flek, odkiaľ bol výborný výhľad nielen na pódium. Sála sa pomaly plnila a technici skúšali nástroje, jeden z nich získal zaslúžený potlesk po menšom sóle na gitare Mikea Einzigera. Ale už po vyše troch hodinách čakania to fakt chcelo nejakú dobrú hudbu. Tá prekvapujúco prišla už s predkapelou z Londýna The Duke Spirits. Pôžitkárke a Bohémke sa páčili čím ďalej tým viac, blonďavá speváčka Liela Moss má zaujímavý hlas a kapela má fajn zvuk ...hoci občas trochu prehlušila spev... Celkovo boli obidve vystúpenia ozvučené vynikajúco, veľká sála v Lucerne má výbornú akustiku a za Tú bez talentu môžem povedať, že na zvukovo lepšom koncerte ešte v živote nebola. Konečne! Je to tu! INCUBUS po jednom prichádzajú na scénu a začínajú dvoma úvodným songami z najnovšieho albumu Light Grenades – Quicksand a Kiss to Send Us Off. Väčšinu repertoáru tvorili pesničky z nového albumu (okrem spomenutých, Anna Molly, Paper Shoes, Earth To Bella, Light Grenades, Love Hurts) a z albumu Morning View. Aj keď to celé pôsobilo spontánne, všetko bolo profesionálne premyslené, piesne boli takticky zoradené a zaranžované, plynule sa prelínali dynamické časti s pomalými. INCUBUS je inštrumentálne a hlasovo obdivuhodne vybavená kapela, čo koncert v Lucerne len potvrdil. Pôžitkárka a Bohémka mali v zornom a sluchovom poli hlavne rytmickú sekciu, obrovskú stenu bicích bezchybne ovládanú Josem Pasillasom a pozoruhodnú hru a pohyb basáka Bena Kenneyho. Hlavnou hviezdou bol, očakávane, spevák Brandon Boyd – jeho hlas znie étericky nadpozemsky, drsne vášnivo, ostro a zároveň nežne a krehko, presne tak ako pôsobí aj on sám. Ak náhodou ešte niekomu nepadla sánka, pri songu Sick Sad Little World z albumu A Crow Left of the Murder, určite všetkým. Najdlhšia skladba celého vystúpenia bola pretkaná úžasnými sólovými inštrumentálnymi pasážami a nezvyčajnými svetelnými efektmi, ktorých súčasťou bol samotný Brandon a jeho svetielkujúce rukavice, skvelý nápad a pritom zdanlivo jednoduchý. Červenovláska a Mudrlantka si poriadne vychutnávali pohľad na priamo pred nimi sa plaziaceho Brandona. A keby len to! Obidve si odniesli trofej – Červenovláska fľašu minerálky, z ktorej pil Brandon a Mudrlantka brnkátko Mikea Einzigera, s ktorým hral pesničku Drive (z albumu Make Yourself). Mike mal už vtedy problémy s rukou, o čom nikto netušil, preto si dav na záver vytlieskal „len“ jeden prídavok – Megalomaniac, až neskôr sa na webe objavili správy, že sa ostatné koncerty odkladajú, prípadne rušia. Štyri mali šťastie, koncert, kde boli ony, dopadol fantasticky. Aj napriek asi dvom odpadnutým ľuďom a prepálenom kabáte Tej bez talentu, možno povedať, že fantastické bolo aj publikum, živé, ale kultivované.