Ach, Aurel 2006...
Žeby sa stal zázrak? Žeby bežný slovenský poslucháč v tomto roku nadobudol vycibrený hudobný vkus zhodný s tým odborným? Tomu mám vážne uveriť? Skôr sa začínam hroziť dňa, keď na Výročné ceny akadémie populárnej hudby (podotýkam, zloženej z údajne renomovaných odborníkov) Aurel budú nominovaní interpreti typu Senzus a iné masovo obľúbené lahôdky.
ŠTYRI V JEDNEJ (PRAHE)...
Boli štyri, Tá, čo je kjut a drsná zároveň, má nenormálne dobrú červenú farbu na vlasoch a brutálny kolenný reflex, Tá čo číta Fulghuma, preto vie už všetko od škôlky, mudruje a jej oči nemajú farbu, Tá, čo všetko skvele zorganizuje, aj si to patrične vychutnáva a nenávidí vanilkové stromčeky a Tá, čo si hovorí a aj je bohém bez talentu, kedysi si kládla závažnú otázku a teraz si namýšľa, že Silvia Josifoska je jej kamarátka.
