cassovitae

Pokračovanie o šiestich dňoch, ktoré mi (takmer) zmenili pohľad na hlavné mesto...

O šiestich dňoch, ktoré mi (takmer) zmenili pohľad na hlavné mesto...

Konečne som ju, často spomínanú, priam kultovú, zažila. V priebehu troch dní dvakrát... Tá ženská sa môže aj rozpučiť a aj keby nechcela, urobí dojem. Závisí od náprotivku, či pozitívny alebo negatívny. Aj na mňa ho urobila... Je ako Hana.

O metle, ktorá dobre spieva.

...už niekoľko rokov. Som žena a som na to viac-menej hrdá, ups, celé zle. Som žena a som na to hrdá... bez výhrad...

...starinka ešte z novembra 2006 :-)

Žeby sa stal zázrak? Žeby bežný slovenský poslucháč v tomto roku nadobudol vycibrený hudobný vkus zhodný s tým odborným? Tomu mám vážne uveriť? Skôr sa začínam hroziť dňa, keď na Výročné ceny akadémie populárnej hudby (podotýkam, zloženej z údajne renomovaných odborníkov) Aurel budú nominovaní interpreti typu Senzus a iné masovo obľúbené lahôdky.

Boli štyri, Tá, čo je kjut a drsná zároveň, má nenormálne dobrú červenú farbu na vlasoch a brutálny kolenný reflex, Tá čo číta Fulghuma, preto vie už všetko od škôlky, mudruje a jej oči nemajú farbu, Tá, čo všetko skvele zorganizuje, aj si to patrične vychutnáva a nenávidí vanilkové stromčeky a Tá, čo si hovorí a aj je bohém bez talentu, kedysi si kládla závažnú otázku a teraz si namýšľa, že Silvia Josifoska je jej kamarátka.

Z ťažkého sna, v ktorom som zúfalo hľadala toaletu za pomoci niekoľkých slovenských celebrít ma prebralo „...keď to nejdeeee, tak to nejdeeee...“.

Už ako malá som mala ku knihám a filmom, resp. seriálom denníkových formátov vysoko kladný vzťah. Páčilo sa mi okrem iného najmä to, že útrapy a strasti hlavných hrdinov boli opísané s mne blízkym humorným nadhľadom. Naučili ma pozerať sa na moje osobné trapasy (a veru, nie je ich málo) z pozitívneho uhla, i keď sa mi spočiatku tak nevidia.